Profesijná etika ako súčasť aplikovanej etiky

Aby sa človek mohol plne realizovať, musí mať nielen uspokojené základné potreby, ale aj vyvinuté určité hodnoty, ktoré ho budú motivovať na ceste jeho sebarealizácie. Hodnotová orientácia nás komplexne usmerňuje, inšpiruje ale najmä motivuje k cieľom. Podľa Brožíka (1984) pochopenie a uvedomenie si vlastnej hodnotovej orientácie podnecuje úspešnú sebarealizáciu človeka.

Sebeaktualizácia a sebarealizácia sú dve základné a vzájomne sa dopĺňajúce súčasti prejavov vlastného Ja osobnosti. Obe tieto tendencie významne prispievajú k väčšiemu, či menšiemu pocitu uspokojenia a naplnenosti z vlastného života ako z hľadiska osobných, tak situačných možností.

Voľba profesionálnej orientácie je jednou z najvýznamnejších úloh v dospievaní a mala by byť napĺňaná s ohľadom na uplatnenie individuálnych schopností a vlastností človeka i v súlade s jeho motivačnou zameranosťou – teda očakávaným uspokojením potrieb (výkonu, úcty a i.), individuálnej štruktúry cieľov, osobných záujmov, prípadne i nadosobných hodnôt, ideálov atď., a to v konfrontácii s danou ponukou možností v konkrétnych podmienkach.

Považujeme za nevyhnutné pripomenúť históriu pojmu „sebarealizácia“ a jej zakladateľa.

Maslowova pyramída (potrieb) je hierarchia ľudských potrieb, ktorú definoval americký psychológ Abraham Harold Maslow v roku 1943. Podľa tejto teórie má človek päť základných potrieb (od najnižších po najvyššie):

1. fyziologické potreby
2. potreba bezpečia, istoty
3. potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti
4. potreba uznania, úcty
5. potreba sebarealizácie

 Obr. 1 Maslowova pyramída potrieb

Prvé štyri kategórie Maslow (1968) označuje ako nedostatkové potreby a piatu kategóriu ako potreby bytia alebo rastové potreby. Všeobecne platí, že nižšie položené potreby sú významnejšie a ich aspoň čiastočné uspokojenie je podmienkou pre vznik menej naliehavých a vývojovo vyšších potrieb. Toto však nie je možné tvrdiť bezvýhradne a je dokázané, že uspokojovanie vyšších potrieb (estetických, duchovných) môže napomôcť v krajných situáciách ľudského života, v ktorých je možnosť uspokojovania nižších potrieb obmedzená. Za najvyššiu považuje Maslow potrebu sebarealizácie, čím označuje ľudskú snahu naplniť svoje schopnosti a zámery.

Abraham Maslow (1968) vychádzal z presvedčenia, že výkon pracovníkov je možné zvyšovať až k prirodzeným fyziologickým hraniciam, ak budú uspokojované nielen materiálne, ale i sociálne potreby, t. j. potreby sebarealizácie, sebaaktualizácie, sebauskutočnenia, sociálnej spolupatričnosti k niekomu alebo niečomu, tvorivosti, bezpečia, istoty, postavenia a pod.

K saturácii (naplneniu, uspokojeniu) väčšiny potrieb dochádza práve v pracovnom procese. Paradoxom, je, že mnohí o sebarealizáciu nestoja, sú motivovaní len nižšími fyziologickými potrebami, pokojom a pohodlím.

Potreba sebarealizácie

Práca bola v minulosti chápaná ako povinnosť. V súčasnosti okrem toho, že slúži k získaniu financií, ktoré nám uľahčujú život, ponúka nám aj priestor k nadväzovaniu nových kontaktov a k sebarealizácii. Sebaaktualizácia (pojem zaviedol Kurt Goldstein, niekedy sa označuje ako sebarealizácia – Maslow, A. H.) je to inštinktívna potreba naplniť svoje schopnosti a snaha byť najlepším akým len človek môže byť.

Maslow (1968) definoval sebarealizovaných ľudí takto:

• Prijímajú okolnosti života (vrátane seba) namiesto toho, aby ich odmietali alebo sa im vyhýbali.
• Sú spontánni v tvorbe myšlienok a činov.
• Sú tvoriví.
• Zaujímajú sa o riešenie problémov, často aj o riešenie problémov iných ľudí. Riešenie týchto problémov hrá v ich živote často kľúčovú rolu.
• Cítia blízkosť iných ľudí a všeobecne si vážia život.
• Majú vnútornú etiku, ktorá je nezávislá od vonkajšej autority.
• Posudzujú iných bez predsudkov, spôsobom, ktorý možno považovať za objektívny.

 Sebarealizácia či sebaaktualizácia je vrcholom. Má viesť človeka k tomu, aby robil to, na čo sa sám hodí. Sebarealizácia obsahuje v sebe hodnoty existencie jedinca, metapotreby. Maslow ich uvádza sedemnásť. Niektoré sú základom existencie, ako spravodlivosť, čestnosť, sloboda konať ale tak, aby sa neublížilo inému, sebavyjadrenie a tvorivosť, sebestačnosť. Maslow však upozornil aj na bariéry sebaaktualizácie. Pocit neistoty vedie k silnej ochrane vlastného ocenenia. Vynaložená energia bráni potom možnosti zmeny a rastu človeka. Bariérou je strach zo sebapoznania. Preto úlohou skupiny, spoločnosti je vytvoriť prostredie, ktoré podporí sebaaktualizáciu cez sebaocenenia. Sebaocenenie je výsledkom akceptácie odlišnosti, v širokom spektre, zo strany iných (Kotek, 2005, s. 19).

Osem spôsobov sebaaktualizácie podľa Maslowa:

1. Prežívajte veci naplno, živo, nesebecky.
2. Život je stály proces volieb medzi bezpečím a riziko, v záujme rastu.
3. Nechajte prejaviť sa svojmu Self tým, že ho budete počúvať, čo vám hovorí, čo cíti.
4. Pri pochybnostiach buďte čestní, preberte zodpovednosť za konanie. Prebratie zodpovednosti je sebaaktualizáciu.
5. Počúvajte vlastný vkus, rátajte s nepopulárnosťou.
6. Využívajte vlastnú inteligenciu na to, aby ste veci robili dobre.
7. Poznajte v čom ste dobrý a aké potencionality nemáte. Napomáhate tým vzniku vrcholných zážitkov
8. Buďte otvorený voči sebe v pocitoch, poznávaní, vnímaní svojich cieľov. Umožní to identifikovať svoje obrany a nájť odvahu sa ich vzdať (Hall, Lindzey, l997, s. 179 in Kotek, 2005).

Sebaaktualizácia – pocit nepokoja, nespokojnosti, sebaľútosť, má sklon k zatrpknutosti, k negativite, „blúdiaci Holanďan“.

Sebaaktualizácia sa najčastejšie interpretuje ako realizácia vlastných potencionalít, možností alebo využitia svojej kapacity pre tvorivý život. Maslow chápe sebaaktualizáciu ako sebanaplnenie človeka svojím zmyslom. Nie je ním pokoj a bezkonfliktnosť, ale ustavičná cesta byť lepším, dokonalejším, tvorivejším (Verešová, 2007, 261).