Etické rozhodovanie v sociálnej práci

Hodnoty v etickom rozhodovaní sociálnych pracovníkov zohrávajú významnú úlohu. Určujú povahu práce i povahu vzťahu medzi pracovníkom a klientom, kolegami navzájom i širšou spoločnosťou.

Hodnoty môžeme rozlišovať vzhľadom na rôznorodé kritériá. Podľa povahy oblasti, v ktorej sú rozlíšené a realizované na kultúrne, mravné, náboženské, spoločenské, estetické, politické atď. Podľa ich nositeľov na individuálne, rodinné, skupinové, inštitucionálne, cirkevné, profesijné atď. V rámci rôznorodých systémov hodnôt sú veľmi dôležité mravné hodnoty týkajúce sa človeka ako človeka, ktoré ho rozvíjajú a naplno uskutočňujú vo vlastnej podstate jeho ľudského bytia (Coreth, 1996).

Hodnoty nielenže ovplyvňujú správanie a konanie sociálneho pracovníka, ale konfliktom rôznych hodnôt sa sociálny pracovník dostáva do situácie, pre ktorú nie je ani jedna alternatíva riešenia ideálna. Spano a Koenig (2008) vytvorili model možných konfliktov hodnôt v praxi sociálneho pracovníka.

  Obr. 2  Model štyroch elementov praxe podľa Spano a Koenig (2008)

 Model zobrazuje prax sociálnych pracovníkov, v ktorej sa môžu dostať do konfliktu hodnoty jednotlivých elementov - klienta, inštitúcie, pracovníka a profesie. Každý systém má svoj vlastný „život“, svoj súbor hodnôt a môže si protirečiť s hodnotami a požiadavkami ostatných systémov (Spano, Koenig, 2008). Prvky „sociálny pracovník“ a „klient“ predstavujú osobné hodnoty sociálneho pracovníka a klienta, ktoré sú prejavom ich skúseností, náboženstva, kultúry. Sociálny pracovník sa vo svojej práci stretáva s osobnými hodnotami nielen klientov, ale aj s osobnými hodnotami príbuzných klientov, svojich kolegov, nadriadených.

Prvok „profesia“ predstavuje hodnoty sociálnej práce, ktoré sú zvyčajne identifikované v jednotlivých národných a nadnárodných etických kódexoch sociálnej práce, resp. sociálnych pracovníkov. Element „inštitúcia“ predstavuje hodnoty danej inštitúcie, v ktorej sociálny pracovník vykonáva svoju činnosť. Tieto hodnoty vychádzajú z filozofie prístupu zriaďovateľov inštitúcie, resp. z ich náboženského, ideového presvedčenia. Niektoré inštitúcie majú vypracovaný vlastný etický kódex organizácie, ktorý je pre zamestnancov záväzný, sú v ňom vyjadrené vedomé hodnoty danej organizácie. V organizácii môžeme rozlíšiť prijaté hodnoty (predstavujú vlastné a oficiálne myšlienky, tak ako ich vidí organizácia) a používané hodnoty (zahŕňajú podvedomie, v ktorom sa veci berú automaticky).

Aadland (2011a) konštatuje, že na naše osobné hodnoty môžeme nazerať ako na ľadovec na mori. To čo vystupuje v našom vedomí vidíme zreteľne, sú to naše žiadané, vedomé hodnoty (do veľkej miery ideálne), zatiaľ čo väčšina leží pod povrchom ako neuvedomené skryté hodnoty, ktoré nezriedka zahŕňajú aj tienistú stránku. Pre zodpovednú profesionálnu činnosť, ktorá zahŕňa aj etické rozhodovanie je pre sociálneho pracovníka dôležité, aby poznal hierarchiu svojich hodnôt ako viditeľných, tak aj skrytých. Sociálny pracovník svoje skryté hodnoty spoznáva v interakcii s ostatnými. Ujasňovanie hodnôt je celoživotným a nepretržitým procesom, ktorý vyžaduje sebakritické skúmanie vlastných motívov a cieľov. Prebieha v dvoch krokoch:

• ujasnenie si ako viditeľných, tak aj skrytých hodnôt,
• ich zaradenie do hierarchického systému - každý v sebe nosí osobnú a jedinečnú hierarchiu hodnôt, ktorá vytvára predpoklady pre vnímanie a interpretáciu sveta okolo nás.

Mátel a Roman (2010) uvádzajú, že okrem osobných hodnôt, profesijných hodnôt, hodnôt zamestnávateľských organizácií vplývajú na profesijnú činnosť sociálneho pracovníka aj spoločenské hodnoty. Vzhľadom na záväzky Slovenskej republiky voči medzinárodným inštitúciám treba poznať základné hodnoty Európskej únie a Organizácie spojených národov, ktoré sú založené na univerzálnych hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity a na princípoch demokracie a zákonnosti. Vzťah medzi hodnotami osobnými, profesijnými, inštitucionálnymi a spoločenskými Mátel a kol. (2012) vyjadrujú prostredníctvom nasledujúcej schémy.

 Obr. 3 Vzťah medzi hodnotami (Mátel a kol., 2012).

Sociálni pracovníci svoju profesionálnu činnosť neraz vykonávajú v napätí medzi profesijnou etikou, resp. hodnotami svojej profesie a byrokratickými pravidlami. McAuliffe (2005) uvádza, že práve konflikt medzi požiadavkami inštitúcie a profesijnými hodnotami tvorí vysoký percentuálny podiel v etických dilemách, s ktorými sa vo svojej práci sociálni pracovníci stretávajú. Ako konštatujú Lait a Wallace (2002) je to aj z toho dôvodu, že sociálni pracovníci môžu byť obzvlášť citliví na inštitucionálno-profesijný konflikt, pretože sociálna práca je „poháňaná“ predovšetkým hodnotami a jej členovia môžu mať obzvlášť silne internalizované profesijné hodnoty a morálne princípy. Záväzky k hodnotám a etickým princípom sú jadrom sociálnej práce ako profesie (Healy, 2001).

Udržiavanie profesijnej identity v podmienkach organizácie, ktorá má na pracovníka nesúrodé požiadavky je nesmierne dôležité pre zachovanie podstaty sociálnej práce. Profesijná identita predchádza tomu, aby sa zo sociálnych pracovníkov stali iba vykonávatelia pravidiel inštitúcie, či zákonných požiadaviek, zvyšuje záväzok k sociálnej práci. Podľa Boland (2006) sa formuje už počas štúdia, ďalej je posilňovaná odbornými konferenciami či členstvom v profesijnej organizácii. Levická (2000) a Grey (2002) kladú dôraz na permanentné vzdelávanie a celkový osobnostný rast. Tým je podľa nich možné rozvíjať a zvyšovať etickú úroveň pracovníkov.

Dilemou vznikajúcou medzi požiadavkami organizácie a morálnym ideálom profesie vnímaným sociálnymi pracovníkmi sa podrobne zaoberá Musil (2002, 2004, 2008) v spolupráci s Nečasovou (2008). Identifikovali 3 spôsoby zvládania týchto nesúrodých očakávaní . Sociálni pracovníci môžu:

• zotrvávať vo svojich dilemách – príjmu ich vrátane trápenia, ktoré ich prežívanie sprevádza a urobia ich súčasťou svojho života,
• obchádzať dilemy - konajú tak, aby bolo možné unikať pred ťažkým rozhodovaním, ktorého potrebu vyvoláva konfrontácia s príznakmi nezlučiteľných očakávaní. Výsledkom je zatlačenie dilemy do „latentnej fázy“ a vznik tzv. „latentnej dilemy“,
• snažiť sa o zmenu nesúrodých podmienok, ktoré stoja pri koreni vzniku dilem. Zachovávajú si svoj morálny ideál a modifikujú nesúrodé pracovné podmienky tak, aby im nebránili konať v súlade s morálnym ideálom a nezaťažovali ich svedomie potrebou obchádzať rozhodnutia a modifikáciou morálnych ideálov (Musil, Nečasová, 2008).

Ako sme vyššie poukázali, sociálneho pracovníka v jeho práci môžu ovplyvňovať rôzne hodnoty. Literatúra ako aj vedecké práce neponúkajú žiadnu typológiu, ktorá by určila typy sociálnych pracovníkov z hľadiska preferovania konkrétnych osobných a profesijných hodnôt. Iba Banks (2006) identifikovala 4 typy sociálnych pracovníkov, ktoré nazvala ako modely spôsobov praxe, kde jednou hodnotenou zložkou bola aj preferencia osobných, resp. profesijných hodnôt:

• angažovaný sociálny pracovník (committed) - chápe svoju prácu ako spôsob, ktorým uplatňuje osobné morálne hodnoty. Ku klientom sa správa ako k žijúcimi ľudskými bytosťami, ktoré vníma empaticky a s rešpektom. Vychádza z toho, že sociálny pracovník by sa mal skutočne starať o svojich klientov a jednať s nimi ako s priateľmi. Sám seba chápe predovšetkým ako osobu a až potom ako sociálneho pracovníka (používa rovnaké etické princípy na situácie v osobnom i profesijnom živote),
• radikálny sociálny pracovník - s angažovaným pracovníkom má spoločné to, že vkladá osobné hodnoty do praxe. Nerobí to však preto, aby poskytol jednotlivému klientovi bezpodmienečnú starostlivosť, ale ide mu primárne o zmenu tých zákonov, oblastí sociálnej politiky a praxe, ktoré považuje za nespravodlivé. Ide skôr o otázky politickej ideológie a o prácu v záujme sociálnej zmeny,
• byrokratický sociálny pracovník - v tomto type sa odporúča oddelenie osobných hodnôt, profesijných hodnôt a hodnôt zamestnávateľa. Cieľom sociálnej práce je manipulácia s ľuďmi v záujme ich zmeny. K role sociálneho pracovníka patrí i to, že vytvára ilúziu osobnej starostlivosti o klienta. Na druhej strane zase v určitých prípadoch musí pôsobiť i ako prísny "normalizátor" klienta. Rozdelenie osobného a profesijného je nutné z toho dôvodu, aby sa sociálni pracovníci necítili vinní tým, že s ľuďmi manipulujú a vyžívajú vzťah spôsobom, ktorý by v osobnom živote nepovažovali za čestný,

Profesionálny pracovník - je autonómnym profesionálom, ktorý je vzdelaný v odbore, je vedený etickým kódexom a jeho identitu tvorí predovšetkým členstvo v profesii. Prioritou sú práva a záujem klientov. Dôležitý je individuálny vzťah s klientom, ktorého sociálny pracovník chápe ako aktívneho spolupracovníka.