Suverénna demokracia

Vo voľbách 2003 získava prezidentská strana Jednotné Rusko viac ako 2/3 mandátov a po prezidentskej kampani, vedenej ostro kriticky vo vzťahu k jeľcinovskému obdobiu, je v marci 2004, opäť už v prvom kole, zvolený Putin za prezidenta i na ďalšie funkčné obdobie. Postupne sa zbavuje ľudí, ktorých „zdedil“ ešte z Jeľcinových čias (napr. premiéra M. Kasjanova) a pod vplyvom udalostí v „blízkom zahraničí“ (t.j. postsovietskych krajinách) – tzv. farebných revolúcií na Ukrajine, v Gruzínsku, Kirgizsku a pokuse o ňu v Bielorusku – obmedzuje niektoré prvky politickej demokracie. Vzniká koncepcia tzv. suverénnej demokracie: neexistuje jeden univerzálny model demokracie – v Rusku je aplikovaný demokratický model, ale ten musí zodpovedať národným podmienkam a spoľahlivo zabezpečovať jeho národnú suverenitu.