Súdna moc

Samostatnosť súdnej moci v systéme štátnej moci sa prejavuje v nezávislosti sudcov, ktorí sa podriaďujú len Ústave RF a zákonom. Súdy sú prepojené so zákonodarnou i výkonnou mocou, nakoľko realizujú prijaté zákony a iné právne akty v praxi, pričom ich rozhodnutia sú povinné realizovať orgány výkonnej moci. Súdna moc má na druhej strane možnosť fakticky rušiť zákony a právne akty, ak sú tieto uznané za neústavné.

V súčasnosti súdny systém RF tvorí Ústavný súd RF (a ústavné súdy jednotlivých subjektov), súdy všeobecnej jurisdikcie a arbitrážne súdy (ako posledná inštancie – Najvyšší súd).

Sudcom môže byť každý občan RF, starší ako 25 rokov, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie a minimálnu 5 ročnú prax v právnickej profesii. Federálny zákon môže mať na sudcov určitých úrovní i ďalšie požiadavky.

Najvyššími súdnymi orgánmi v RF sú Ústavný súd a Najvyšší súd.

Ústavný súd rozhoduje o súlade všetkých normatívnych a právnych aktov s Ústavou RF, ako aj dáva vysvetlenia k jej jednotlivým bodom. Akty, ktoré sú uznané za neústavné strácajú platnosť, medzinárodné dohovory odporujúce ústave nemôžu byť v Rusku aplikované. Ústavný súd tvorí 19 sudcov, pričom každý sudca sa volí samostatne tajným hlasovaním v Rade Federácie. Funkčné obdobie ústavného sudcu je 12 rokov, alebo dovŕšenie veku 70 rokov. Sudcovia nesmú zastávať žiadne ďalšie štátne ani verejné funkcie, venovať sa podnikaniu, ani inej platenej práci, nemôžu byť členmi politických strán a hnutí, ani sa venovať politickej činnosti. Predsedu ÚS menuje prezident, jeho zástupcu a tajomníka vyberajú sami sudcovia na plenárnom zasadnutí tajným hlasovaním (na 3 roky).

Najvyšší súd RF je najvyšším súdnym orgánom v občianskych, trestných, administratívnych a arbitrážnych konaniach, uskutočňuje procesuálnu kontrolu činnosti všetkých súdov nižšej inštancie, má právo prehodnocovať a vracať na opätovné preskúmanie súdne rozhodnutia, podáva vysvetlenia procesuálnej praxe. Zamestnancami Najvyššieho súdu je 170 sudcov.