Okrem najjednoduchších prípadov používame pri vytváraní algoritmov takmer vždy premenné. Premenná je objekt (môžeme ju považovať za nejakú pamäť, alebo miesto v pamäti) slúžiaci počas behu algoritmu na odkladanie údajov. Jej hodnota sa počas činnosti algoritmu môže meniť (a zvyčajne sa aj mení). Môže obsahovať číslo, znak, textový reťazec a pod. Každá premenná má svoje meno pozostávajúce z písmen, číslic a niektorých špeciálnych znakov (napr. obsah, dlzka, a2, priemer a pod.). Univerzálnym pravidlom je, že na prvom mieste musí byť písmeno a nie je možné používať znaky s dĺžňami a mäkčeňmi.
Je žiaduce, najmä pri rozsiahlejších algoritmoch a neskôr programoch, voliť také mená premenných, z ktorých je okamžite zrejmé ich použitie, napr. obsah, prepona, menoUcitela a nie xxx, pes, bryndza(i keď v niektorých prípadoch môže byť i takýto názov opodstatnený).
Na nasledujúcich riadkoch budeme dodržiavať zásadu, že názvy jednoslovnej premennej budú zapísané malými písmenami a v prípade viacslovných názvov, bude prvé slovo zapísané písmenami malými a každé prvé písmeno ďalšieho slova bude veľké (napr. obsahKruhu, menoPouzivatelaPocitaca). Podotýkame, že ide len o dohodu a jeden z používaných zápisov. Osvedčil sa nám najmä v programátorskej praxi, kde predstavuje určitú časovú úsporu a zvyšuje prehľadnosť napr. oproti zápisu používajäcemu oddeľovanie jednotlivých slov podčiarkovníkom (obsah_kruhu, meno_pouzivatela_pocitaca).
Hodnoty sa do premennej dostávajú priradením alebo načítaním. Načítanie je realizované prostredníctvom operácií vstupu a výstupu, priradenie umiestni (priradí) do premennej konkrétnu hodnotu.
Operácia priradenia je vyjadrená dvojicou znakov „:=“ a platí, že pokiaľ je meno premennej uvedené naľavo od operácie priradenia, tak do tejto premennej vkladáme (priraďujeme). Uvedením premennej napravo od symbolu priradenia prikazujeme algoritmu pracovať už len s hodnotou, ktorú táto premenná obsahuje – jej obsah sa tým nemení.
Často sa príkaz priradenia pletie s rovnosťou známou z matematiky, ktorá sa v algoritmizácii využíva v podmienkach. Znak „=“ v nasledujúcom texte predstavuje porovnanie, znaky „:=“ priradenie.
Priradenie môže byť realizované prostredníctvom:
- priradenia konkrétnej hodnoty (číselnej, textovej alebo inej), napr.:
polomer := 15
meno := 'Jozef'
- priradením obsahu (hodnoty) inej premennej, napr. :
novyPolomer := polomer
meno2 := meno
Postup, ktorý algoritmus vykoná je veľmi jednoduchý: vezme hodnotu premennej umiestnenej na pravej strane a vloží ju do premennej uvedenej na strane ľavej.
- výpočtom, resp. zistením hodnoty výrazu zapísaného na pravej strane, do premennej sa vloží len získaná hodnota, nie spôsob výpočtu:
cislo := 15 + 12
obsah := vyska * sirka
objem := a * b * c
obsahKruhu := 3,14 * polomer * polomer
vypocet := a * b + c – 3 * (d + f)
Postup algoritmu: vyhodnocuje výraz na ľavej strane rovnako ako matematický výraz t.j. uprednostňuje výpočty v zátvorkách i násobenie a delenie pred sčítaním a odčítaním. Namiesto mena premennej vždy dosadí hodnotu, ktorú premenná aktuálne obsahuje.
Zaujímavým, špecifickým a v praxi často používaným typom zápisu je:
x := x+1
ktorý zvyšuje hodnotu premennej x o 1. Ak x obsahuje napr. hodnotu 11, tak proces prebehne tak, že sa vyhodnotí výraz na pravej strane x+1, t.j. 11+1 a výsledok (12) sa vloží do premennej x. Vloženie prebehne až po ukončení výpočtu na pravej strane a preto nehrozí, že by použitie tej istej premennej na pravej i ľavej strane zápisu mohlo vyvolať kolíziu alebo neočakávané správanie.
Nesprávne zápisy:
12345 := meno
a + b := c
postupnosť znakov uvedených na ľavej strane ani v jednom prípade nepredstavuje platné meno premennej (v prvom prípade nezačína písmenom, v druhom obsahuje nepovolený znak „+“). Nezávisle na tom, čo chcel autor týmito zápismi dosiahnuť sú nesprávne.
Operácia priradenia využíva pre svoj zápis vo vývojových diagramoch značku obdĺžnika:
napr.
obsah := vyska * sirka
objem := a * b * c
Okrem premenných, ktoré svoje hodnoty počas behu algoritmu môžu meniť, sa niekedy používajú aj konštanty. Ich hodnota sa obvykle určí na začiatku algoritmu (programu) a zostáva nemenná - nie je možné vykonať do nich priradenie. Známe sú konštanty z matematiky a fyziky, napr. pi, g, G atď.